OPEL
Prozíravá Sophia Oplová. V roku 1862 nič netušiaci Adam Opel v Rűsselsheime položil základy budúceho úspešného priemyselného koncernu. Začínal výrobou šijacích strojov a bicyklov, čo bolo na tú dobu veľmi odvážne a revolučné. Po roku 1897 sa európsky trh s bicyklami dostáva do krízy. Sophia Opelová v tom čase podporí svojich pět synů v myšlence zkist štěstí ve výrobě automobilů, která byla dosud v plenkách. V roce 1899 podepsali bratři Oplové kontrakt s Fridrichem Lutzmannem a mohli začať vyrábať v Rűsselsheime automobil, čím sa zahájením výroby automobilov stal Opel druhou najstaršou nemeckou automobilkou, ktorá existuje až do dnešného dňa. Napriek svojím snahám a všetkej energie čo vložili bratia Opelovci do firmy sa im výroba automobilov nedarila podľa ich predstáv a tak v roku 1901 sa Lutzmannom rozišli.
Už v roku 1902 uzatvorili kontrakt s francúzskym výrobcom Darracquem, čo sa ukázalo ako nešťastná voľba, pretože Alexander Darracque doslova neznášal motorové vozidlá a preto partnerstvo s ním bratom Opelovcom vydržalo iba dva roky. Aj táto skúsenosť ich priviedla k myšlienke, že ak chcú niečo dokázať vo výrobe automobilov, tak musia prísť s vlastnou značkou a vlastným automobilom. Verejnosť dlho nečakala. Na jeseň v roku 1902 na autosalóne v Hamburgu predstavili prvý model OPEL 10/12 PS. Do roku 1906 predali bratia Opelovci zo svojej automobilky 1.000 svojich modelov, čo sa stalo ukazovateľom pre správny smer ich mladej automobilky.
V marci v roku 1929 podpísali zástupcovia rodiny Opel zmluvu s najväčším svetovým výrobcom automobilov - spoločnosť General Motors Corporation. Firma GMC sa touto zlmuvou stala majoritným podielnikom spoločnosti OPEL, ale nechala jej plnú moc pri rozhodovaní vo všetkých oblastiach. Bol to ďalší úspešný krok, pretože spoločnosť OPEL prežila nasledujúcu ekonomickú krízu a ešte i druhú svetovú vojnu.
Rokmi prebiehalo vo firme OPEL veľa organizačných zmien, ale novátorský duch Adama Opela žil naďalej v jeho potomkoch. Ako príklad môžeme uviesť jeho vnuka Fritza von Opel, ktorý s veľkým úsilím skúmal možnosť výroby raketového pohonu. 23. mája v roku 1928 Fritz von Opel na svojom experimentálnom voze Rak 2, na závodnom okruhu Avus v Berlíne, dosiahol rýchlosť 238 km/h. "Raketový Fritz" ako ho prezývali, sa po úspešnom predvedení Raka 2, pustil s veľkou chuťou do ďalšieho vývoja a zanedlho prekonal na koľajnicovom raketovom voze Rak 3, svetový rekord 254 km/h. Vrcholom "Raketového Fritza " bolo vzlietnutie na klzáku Rak 1, ktorý bol poháňaný 16 raketovými motorčekmi, s ktorým dňa 30. septembra v roku 1929 preletel za 75 sekúnd letu vzdialenosť dvoch míľ neďaleko Franfurktu nad Mohanom. Jedním z luxusních typů byl také vůz REGENT
